12. 9. 2016

Botanická záhrada v Košiciach

Občas mi na pohľad príjemné fotky pripomenú aj tie menej príjemné pocity. Napríklad tieto z botanickej záhrady (navštívenej ešte v júli). Milujem tie rozmanité odtiene zelenej, všetky rastlinky a drobné kvietky, kaktusy, motýle, lekná... No nezabudnem, ako ma v ten deň (a ďalšie 2 týždne) neskutočne svrbela celá pokožka (to ako z alergie). Rovnako teraz, keď je vonku na september nádherne, slnečno, tak letne teplo, by som si priala na dva dni dážď. Inak som v poriadku, to len alergia. Občas sa aj v duchu pýtam, prečo ma príroda trestá, keď ju mám tak rada :D. Momentálne je pre mňa vonku totiž senné peklo, všetka tá palina a spol., tak sa radšej zdržiavam doma a pripomínam si prírodu prostredníctvom fotiek - konkrétne z košickej botanickej záhrady. Ja osobne mám botanické záhrady veľmi rada, toľko druhov rastlín pokope a všetky vyzerajú pestovane a zdravo (zatiaľčo ja sa snažím udržať pri živote výhonok fikusu a sukulent). Ak ste tiež milovníkom rastliniek a botanických záhrad, môžete sa tam na chvíľu preniesť so mnou. :)

4. 9. 2016

Bicyklové potulky

Čo môžem o tomto lete určite prehlásiť je, že som ho prebicyklovala, ako sa len dalo. Do obchodu, na obed do mesta, do knižnice, k babke a dedkovi, na výlet cez víkend... Keď som ho dostala v máji ako predčasný narodeninový darček, bol mi doslova vykúpením pred učením. Ešte si pamätám na tú sobotu, keď som sadla na svoj nový krásny tyrkysový bicykel  (presne tento ♥, nenechajte sa zmiasť farbou na obrázku) a šla sa len tak prejsť (a urobiť si radosť v drogérii :D). Po sto rokoch (teda prakticky po pol roku) som so sebou zobrala aj "Obludu" (analógový Zenit) a len tak si cvakala prírodu okolo cyklistického chodníka. Takmer som zabudla, aké je to ostriť ručne či počítať si zábery. Padlo mi to vtedy neskutočne dobre, aj keď išlo len o takú maličkosť. 

V ten deň sa so mnou dal do reči pán so psíkom, čo sa presťahoval zo Záhoria. Vraj som dobrý človek, keď ku mne hneď prišiel (ten psík). :) Inokedy mi kývali deti z kúpaliska a normálne mi tým zlepšili náladu. :) Niekedy bolo horúco, inokedy veterno, občas ma takmer zastihol dážď, no vždy som sa domov vrátila síce vyčerpaná, ale spokojná. A tak sa po ďalšom malom bicyklovom výlete (nemajte ma za nejakého veľkého športovca, iba využívam cyklistické chodníky a pekné miesta v blízkosti :D) chcem podeliť o tieto májové fotky, po dlhom čase analógové. :) (A hej, mám rada zátvorky, čaute. :D)

26. 8. 2016

Liptovská Mara

Liptovská Mara je obrovská. Minimálne dosť veľká na to, aby ste k nej trafili. To sme si povedali, keď sme sa v deň mojich narodenín rozhodli ísť do Liptovského Mikuláša, veď ten je predsa hneď pri Liptovskej Mare. Nuž, áno, nakoniec sme trafili. :D Po tom, čo sme sa nechali viesť Google mapami (nesprávnou cestou), potom sa vrátili späť a skúsili inú trasu, pozerali sa skepticky na koniec pofidérnej cesty a povedali si "OK, ešte to skúsime, a keď tam nebude nič, ideme naspäť". A ono to vyšlo, na konci slepej ulice bola dvojprúdová železnica, ktorú sme prekročili a čakala nás úzka vychodená cestička, ktorá sa po chvíli začala podobať na normálnu cestu vedúcu k vode. Ani neviete, akú úľavu som cítila, keď sme konečne počuli vodu a za stromami videli čosi veľké a modré.

Presne tak jednoducho by som opísala Maru. Veľká a modrá. Fotky som upravovala minimálne, lebo samé o sebe boli dosť farebné. :) Hoci sme videli len jeden cíp vodnej nádrže, zdala sa mi z každého uhlu iná a krásna. Asi kvôli výhľadu okolo, ktorý sa každým krokom menil. Aj počasie sa menilo každých pár minút - buď som mala chuť skočiť do vody a ochladiť sa, alebo som si zapínala gombíky na svetri. :) Po čase prichádzali "tajným" chodníčkom aj iní ľudia, takže sa zrejme stačilo opýtať domácich na cestu. Ale to sme skrátka my, prinajmenšom sme mohli byť na seba hrdí, že sme to zvládli sami. :D Merač krokov v mobiloch nám "doma" na hotelovej izbe ukazoval vyše 12 km, takže sme sa veľmi tešili oddychu a ciderom. Na ten deň určite nezabudnem. :)